Humor je soľou života. K. Čapek

Komentáře

1 Jano Jano | 22. dubna 2018 v 7:25 | Reagovat

Včela medonosná (Apis mellifera) je druh z nadčeľade včely (Apoidea), čeľade včelovité (Apidae).

Žije v početných spoločenstvách - včelstvách. Včelstvo je zo sociologického hľadiska rodina tvorená matkou a jej potomkami - robotnicami a trúdmi. Robotnice zbierajú peľ a nektár kvetov, z ktorého neskôr vzniká med. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, je odkázaná na pomoc svojich družiek.

Včela medonosná je blanokrídly hmyz. Niektoré včely žijú samotársky, ale včely, ktoré sa vyskytujú v našich krajoch, vytvárajú spoločenstvá zvané včelstvá. Pojmom včelstvo rozumieme spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku nazývanú aj kráľovnou, v lete asi 40 000 až 60 000 robotníc a v období rozmnožovania niekoľko stoviek až tisíc trúdov. Jedno spoločenstvo obsahuje asi 40 000 až 70 000 jedincov. Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavy, hrude a bruška. Včely majú lízavé ústne ústroje, ktorými lížu nektár. Majú dva páry blanitých krídel a tri páry nôh. Pod bruškom majú peľový košík, do ktorého zbierajú peľ. Vonkajšia kostra včely je z chitínu a je pokrytá chĺpkami.

2 Jano Jano | 22. dubna 2018 v 7:34 | Reagovat

Niektoré včely žijú samotársky, ale včely ktoré sa vyskytujú v našich krajoch, vytvárajú spoločenstvá. Včely medonosné žili pôvodne v lesoch a hniezda si zakladali v dutinách stromov alebo skál. Človek im však už odpradávna poskytoval umelé dutiny, a tak sa prispôsobili životu v úľoch, kde majú stálu ľudskú opateru. V jednom včelom spoločenstve žije najčasťejšie okolo 25tisíc včiel troch rôznych kást. Je to predovšetkým zakladateľka roja – královná, potom samičky – robotnice a samčekovia – trúdy, ktorých môžeme uvidieť zvyčajne len začiatkom leta. O stavbu hniezda a o jeho údržbu sa od začiatku starajú robotnice. Každá z nich za svoj krátky život (v lete len niekoľko týždňov) plní viacero funkcií. Prvé 3 dni po viliahnutí čistí plásty a chystá ich na kladenie vajíčok. Potom sa asi 10 dní stará o larvy, ktoré kŕmi výlučkom z hltanových žliaz. Medzitým sa jej tvoria voskové žlazy a robotnica začne stavať a opravovať plásty. Odoberá i peľ a nektár, ktoré ďalej spracúva. Po dvanástom dni vylieta sama z úľa a zbiera nektár, peľ, vodu a medovicu, všetko látky prepotrebné pre život včiel. Nový včelý štát vzniká tak ako u mravcov alebo termitov. V dobe, keď sa v zvláštných bunkách rodia mladé královné, opúšťa stará kráľovná s časťou mladých robotníc úľ. Hovoríme že sa včely roja. Tento roj sa usadí na blízkom strome. Vtedy možno vidieť haluze husto pokryté stovkami včelích telíčok. Z roja ako prvé vyletia pozoravateľky, ktorých úlohou je vybrať, vyhliadnuť vhodný priestor pre nové hniezdo. Tam potom odvedú celý roj. V novom hniezde postavia robotnícke plásty so šesťhrannými komôrkami, do ktorých kráľovná začne klásť malé belavé vajíčka. V starom úli sa zatial vyliahne niekoľko nových kráľovien. Prvorodená z nich pomocou robotníc usmrtí ostatné a so samčekmi – trúdmi sa vydá na svadobný let. po ňom sa vracia späť do úľa. Trúdy sa nazad nedostanú, robotnice ich dnu nepustia, ale pobijú ich alebo jednoduch vyženú. Kráľovná – matka kladie potom po celý dlhý život (asi 4 roky) až 2000 vajíčok denne. Zaujímavé je dorozumievanie včiel. podávajú si správy o hojnosti potravy, aj osmere a vzdialenosti od úľa. Robotnice, ktoré sa vracajú z paše do úľa, tancujú dorozumievací tanec a podľa tvaru kriviek, ktoré pri ňom opisujú, podľa ich veľkosti a smeru sa ostatné včely dozvedia potrebné údaje. Orientačným bodom je slnko, a to aj vtedy, ak je za mrakom.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.