Humor je soľou života. K. Čapek

HUMOR Umenie XXVII. - KRÁĽOVNÁ ZO SÁBY - kreslený vtip

25. března 2018 v 8:45 | Dzoba Ján
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jano Jano | 25. března 2018 v 8:49 | Reagovat

Kráľovná zo Sáby (hebrejsky מלכת שבא, arabsky ملكة سبأ, ge'ez ንግሥተ ሳባ) bola vládkyňou starovekého kráľovstva spomínaného v Starom zákone. Vyskytuje sa v hebrejskom Starom zákone, konkrétne v Prvej knihe kráľov[Smazaný komentář] a Druhej knihe kroník[Smazaný komentář], ale tiež v Novom zákone, Koráne a etiópskych legendách (napr. dielo Nádhera kráľov napísaná v jazyku Ge'ez v 12. storočí), kde ju Etiópania nazývajú menom Makeda (Ge'ez ማክዳ mākidā), ale jej meno bolo v rôzných krajinách a rôzných dobách iné. V islamskej tradícii je známa ako Bilkis.

V starozákonnej genealógii národov[Smazaný komentář] sú Saba, Šaba (Šeba) a Dadan (Dedán) uvedení ako syn a vnuci Chusa (Kúša), ktorý je synom Noemovho (Noachovho) syna Chama. V Biblii sa územie dnešnej Etiópie, Saudskej Arábie, Eritrey, Jemenu a Somálska nazýva Kúš.

Podľa Biblie kráľa Šalamúna navštívila v Jeruzaleme africká kráľovná zo Sáby, ktorá prišla s početným sprievodom na ťavách a priniesla kráľovi množstvo darov, napr. vonné oleje, zlato a drahokamy.

Iná teória pramení z legendy o kráľovnej zo Sáby z kanaánskeho náboženského rituálu Hieros gamos. To by vysvetľovalo, prečo kresťanský etiópsky cisársky rod odvodzoval svoj pôvod od nemanželského syna kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby Menelika I.. Posledný etiópsky cisár Haile Selassie mal údajne pochádzať z 225. generácie potomkov kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby.

2 Jano Jano | 25. března 2018 v 9:02 | Reagovat

Príbeh kráľovnej zo Sáby je súčasťou viacerých náboženských tradícií, nájdeme o nej zmienku v Biblii, v Koráne a tiež v etiópskej národnej ságe Kebra Nagast (Sláva kráľov). Rôzne zdroje o nej rozprávajú rôznymi spôsobmi a jej osobu a život popisujú odlišne. Keďže sa bavíme o Etiópii, prikloníme sa teraz k etiópskej verzii.

Legenda o stretnutí kráľovnej zo Sáby a izraelského kráľa Šalamúna sa začína v momente, kedy etiópsky obchodník Tamrim prináša zo svojej cesty do Jeruzalema zaujímavú zvesť o tom, ako chystá stavba veľkého chrámu. Na túto stavbu je potrebné veľké množsto materiálov z celého sveta a preto Šalamún nechal zvolať kupcov z mnohých krajín. V tom čase sa na väčšine územia dnešnej Etiópie rozprestierala mocná Aksumská ríša a vládla jej kráľovná zo Sáby, nazývaná Makeda alebo Bilkis. Tamrim jej rozprával o sláve Jeruzalemu a tiež múdrosti a štedrosti kráľa Šalamúna. Panovníčka tak zatúžila mocného kráľa spoznať osobne a vybrala sa teda za ním na dlhú cestu cez púšť spoločne s darom 800 tiav.

Obaja vládcovia na seba veľmi zapôsobia vzájomným kúzlom a vedomosťami a pod vplyvom Šalamúna prestupuje Makeda na židovskú vieru. Pred jej odchodom sa konala veľká slávnosť, trvajúca do dlhých nočných hodín. Šalamún sľúbil kráľovnej neublížiť a ona mu sľúbila, že ho neokradne, hoci neskôr sa napila z vody v paláci. V tú noc kráľ sníval, že nad Jeruzalemom vysvitlo slnko, presunulo sa však nad Etiópiu a Rím. Pri rozlúčke obdaroval Makedu kráľovským prsteňom a ona sa potom vydala späť do svojej domoviny.

3 Jano Jano | 25. března 2018 v 9:04 | Reagovat

Obdaruje ho aj viacerými darmi, ku ktorým členovia Menelikovej družiny či už naschvál alebo omylom zahrnuli aj bájnu Archu zmluvy. Tá preukázala svoju moc pri spiatočnej plavbe po Červenom mori, keď posádka preplávala v poriadku, zatiaľčo sa k arche modlila a spievala jej. Hovorí sa, že keď kráľ Šalamún prišiel na to, že archa opustila Jeruzalem, vyslal za jej zlodejmi svojich mužov, už sa ich však dohnať nepodarilo. Vládca tak prikázal aby bola do chrámu vložená kópia archy a zasvätení mali prísne zakázané o udalosti rozprávať, aby sa tak Izrael nestal terčom posmechu.

Ľud Aksumskej ríše, praotcovia dnešných Etiópčanov, sa tak mal stať odvtedy strážcom truhlice chrániacej Desať božích prikázaní. A nasledujúci vládcovia vrátane posledného etiópskeho cisára Haile Selassie potom vždy odvodzovali svoj pôvod zo spojenia kráľovnej zo Sáby a kráľa Šalamúna.

4 Jano Jano | 25. března 2018 v 9:15 | Reagovat

Feláh též fellah[1]: (z arabského ‏فلاح fallah, fallāḥ) je označení pro příslušníka usedlého zemědělského obyvatelstva na Blízkém východě, především v Egyptě. Feláhové žijí dodnes převážně v hliněných domech, jako jejich předkové. Teprve s probíhající urbanizací proudí mnoho feláhů do měst.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama