Humor je soľou života. K. Čapek

HUMOR BIELA SOBOTA - kreslený vtip

31. března 2018 v 8:06 | Dzoba Ján
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jano Jano | 31. března 2018 v 8:10 | Reagovat

V rímskokatolíckej cirkvi je Biela sobota súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotný krst. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začína oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Táto vigília je niekedy nesprávne nazývaná liturgia Bielej soboty.

Dňom Bielej soboty sa končí pôst. Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.

Biela sobota je tak prostredný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána.

2 Jano Jano | 31. března 2018 v 8:11 | Reagovat

V gréckokatolíckej cirkvi je Veľká sobota posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - "ríše mŕtvych"). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuaginty) a kánon. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou smrťou a jej významom pre ľudstvo.

Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu (pôvodne sa krstilo počas týchto čítaní). Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov.

Je to jediná sobota v roku, keď je predpísaný pôst.

3 Jano Jano | 31. března 2018 v 8:13 | Reagovat

Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Bola to bravčovina, často sa varila šunka. Masť zo šunky odkladali na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. Vo viacerých oblastiach pripravovali na Veľkú noc jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, alebo ktoré dávali málo ovocia. Najviac sa však všade jedli vajíčka.

Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Oheň mal mať magicko-ochrannú silu. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky.
Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. Niekde v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda.

4 Jano Jano | 31. března 2018 v 8:15 | Reagovat

Veľkonočné tríduum predstavuje jadro celého liturgického roka. Hoci jednotlivé dni tohto trojdnia, počnúc omšou na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok až po 2. vešpery Veľkonočnej nedele, oplývajú bohatosťou obradov a symbolov, osobitné miesto medzi nimi zaujíma Biela sobota – deň Kristovho zostúpenia k zosnulým.

5 Jano Jano | 31. března 2018 v 8:17 | Reagovat

Spolu s Veľkým piatkom patrí v katolíckej cirkvi Biela sobota k tzv. aliturgickým dňom. Znamená to, že počas týchto dní sa neslúži obeta sv. omše. Keďže samotná omša je nekrvavým sprítomnením Kristovej veľkonočnej obety, na Veľký piatok ju vykonáva sám Boží Syn, a to krvavým spôsobom. Na Bielu sobotu zasa cirkev bdie a medituje pri Pánovom hrobe, pričom tiež „v modlitbách a pôste očakáva jeho vzkriesenie“ (De festis paschalibus, čl. 73). Aj preto ju možno označiť za deň ticha. Výnimku zo zákazu slávenia omše v týchto dňoch môže udeliť len pápež, ako sa to stalo napr. v r. 2009 pri príležitosti pohrebu obetí zemetrasenia v talianskej Aquile.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama